My generation

Autor: Zdenko Fajčák | 23.3.2011 o 14:36 | (upravené 23.3.2011 o 15:01) Karma článku: 6,13 | Prečítané:  1142x

Povojnová generácia. Generácia roku 1968. Husákove deti. Novembrová generácia. Moja generácia. Vysokoškolské štúdium som ukončil v čase vypuknutia najväčšej finančnej a hospodárskej krízy od posledného „Čierneho Štvrtku". Boh žehnaj Amerike. Keďže som absolvoval nemožný klasický odbor, bolo mi po odovzdaní troch nepodstatných písmeniek pred menom hneď jasné, že ma čakajú ťažké časy. Štipendiu odzvonilo, zľava na cestovnom bola fuč. Teraz už chápem večných študentov.  

Náš vynikajúci vzdelávací systém vychrlil desaťtisíce mne podobných premúdrených vysokoškolákov bez praktických skúseností, neschopných zapojiť sa do upadajúceho pracovného trhu.

Na internáte som chvíľu býval s Ďoďom Hoňarom, lunatikom, čo si kupoval Katolícke noviny a prasačinky typu Tabu alebo Flirt. Po kampuse chodieval so zvesenou hlavou, ustavične si čosi šomrúc pod nos. Takíto študenti vystrieľajú svojich spolužiakov a profesorov na počkanie. Ďoďo písal príšerné básne, po nociach onanoval do obliečok, plakal a modlil sa pritom Zdravas. Skončil politológiu v tom istom roku ako ja.

V ročníku nás bolo šestnásť. Všetci sme úspešne spromovali a do siedmich dní sa prihlásili na úrade práce. Tá päťročnica plná seminárov, prednášok, kvázibohémy a protivných vrátničok na internáte bola dobrá akurát k tomu, že tety so spinkovačmi v rukách vás segregovali od Cigánov a pridelili vám lepšie dvere. Ale aspoň ste tam stretli vašich rovesníkov, o ktorých ste ani netušili, že ešte žijú: Čááu, aj ty si tu? Sranda nie? 

Nenormálna prča. 

Každý mesiac pečiatka od potencionálneho zamestnávateľa, ináč ste z úradu vyradený a poisťovňu si platíte sami. Nemáte nárok na nič. Žiadna podpora, žiaden dôchodok. Akýsi hlas podobný Judr. R. Ficovi Csc. tu vtedy hlásal čosi o silnom európskom sociálnom štáte. Heh.

Talking ´bout my generation...

Prácu som si po určitom čase zohnal. Niektorí moji kolegovia tiež. Ostatní buď emigrovali (ponúkame prácu v zahraničí: pozícia kuchár, čašník, upratovačka...) alebo sú stále v evidencii nezamestnaných. A každým rokom pribúdajú ďalší a ďalší MaGoRi s diplomom, s ktorým si môžu akurát tak vytrieť... oči.

R.JPG

 

Časy, kedy kapitalizmus umožňoval bohatnúť chudobným pomaly doznievajú. Nožnice medzi chudobnými a bohatými sa roztvárajú rýchlejšie než deväťmesačná maternica po odtoku plodovej vody. Vďaka rastúcej strednej triede a rôznym štipendiám sa vysokoškolské vzdelanie priblížilo k masám tak blízko, až sa samo stalo masové. Po uliciach behá množstvo nezamestnaných učiteľov, právnikov, sociálnych pracovníkov a manažérov bez praxe. Každý deň sa pozerajú na profesiu.sk a nadávajú na túto krajinu. Právom. Každý z nich si opakuje mantru tohto skvelého, preskvelého obdobia: Všetko je o známostiach.

 

Teraz sa mi končí práca druhá a ja rozmýšľam o odchode. Tu na Slovensku, hlavne tu na východnom Slovensku, platí porekadlo starých dobrých Sex Pistols: No future!

Emigruj, alebo neži.

Čechy, Švajčiarsko, VB... to je jedno.

John Steinbeck nazval jednu svoju knihu o hospodárskej kríze „Ovocie hnevu". V revolučnom roku 1968 vybehli na námestia po celom svete milióny mladých, rozhnevaných ľudí nespokojných so spoločenskou situáciou.

Kedy dozrie ovocie hnevu mojej MaGoRskej generácie?

Alebo už nebodaj My GeneRation začala hniť?

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?