Desať vecí, ktoré mám na tejto krajine rád

Autor: Zdenko Fajčák | 21.9.2011 o 16:23 | (upravené 21.9.2011 o 16:30) Karma článku: 13,80 | Prečítané:  2435x

Jedným zo spôsobov ako si obľúbiť Slovensko je ten, že v ňom nebudete žiť. Slovensko je nedospelé dieťa, ktoré sa opilo - rýchlo do seba nahádzalo poldecáky korupcie, drahoty, rasizmu, nezamestnanosti, byrokracie, závisti či nekultúrnosti a teraz leží vo svojich zvratkoch v priekope pri ceste, ktorou sa malo dostať do lepšieho cieľa.

Slovensko nie je v tejto priekope osamotené, sú v ňom aj iné postkomunistické štáty. Možno raz budeme na inej úrovni, no v tejto veci som pesimistom. Vlastne, kto je v dnešnej dobe optimistom? Asi už iba Káddafí, ktorý stále verí v opätovné nasadenie si svojej generálskej čiapky.

Spomenúť si na negatíva je vždy ľahšie než nachádzať pozitíva. Môžem vymenovať milión vecí, ktoré ma v živote štvú, no ťažko sa mi hľadá desať vecí, kvôli ktorým sa nehodím do jesenných záplavových vôd. Ale vždy sa niečo nájde. Podobne je to aj s naším druhým Švajčiarskom. Nechystám sa tu rozpisovať o nacionalistických bludoch, ponúkam iba svoj rebríček, s ktorým nemusí každý súhlasiť. Ale už ste niekedy objavili rebríček (napr. najlepšia hudba, film, praktika masového vraha) s ktorým by ste vo všetkom súhlasili?

Neviem čím začať, tak začínam tým, čím sa začína väčšina príbehov. Ženami.

Slovenky sú fakt krásne. Vraví sa, že je to genetickým krížením; tým, že týmto územím prešlo veľa národov a národností. Neviem. Zdá sa mi, že cestovateľské denníky Džingischána či Sulejmana I. sa zmieňujú aj o iných krajinách. Veľmi však nad tým nepátram. Načo chladnú teóriu, keď môžeme mať príjemnejšiu prax? Ak by sa krása slovenských dievčat dala exportovať (bordely vynechám), Slovensko je na Wall Street rešpektovaným hráčom.

Zmienil som sa o genetickom krížení, nesmiem teda zabudnúť na multi-etni. Nemám na mysli to západoeurópske antibreivikovské multi-etni, ale to staré dobré rakúsko-uhorské. Maďari, Rusíni, Česi, Poliaci, Nemci... Etniká žijúce na území Slovenska stáročia, obohacujúce ho viac než dnešné nákupné čínske štvrte.

Na vysokoškolskom internáte som určitý čas pobýval s Maďarom a Rusínom - obom som sa zdravil „nazdar menšina" a vyhrážal som sa im slovakizáciou. Dobre som si však uvedomoval, aká by to bola škoda, keby sme pri sčítaní obyvateľstva uviedli všetci rovnakú národnosť.

My východniari máme niečo, čo sa volá ruská duša, taký Unidentified Flying Object vnútri nás. K Rusku to máme blízko, preto sa to nás nalepilo. Ruská duša, to je tragikomika Čechovových divadelných postáv, červený opilecký nos na Musorgského portréte, príroda v Jeseninových básniach, putinovská politika pevnej ruky a ešte čosi nevyspytateľne umelecké, slobodomyseľné. Lepšie pojem ruskej duše vysvetliť neviem, pretože sa to ani nedá.

Anglický humor je podľa mňa najlepší, no ten náš takisto nie je na zahodenie. Len ho nevidno v televíznych seriáloch, filmoch a márne ho hľadáte v knihách, hoci zadná obálka sľubuje, že sa vaša bránica pri čítaní minimálne roztrhne a pozabíja celú ulicu. Nájdete ho však v rozhovoroch medzi priateľmi, v hláškach nielen v divadle či na facebooku; ba pokojne aj na cintorínoch, stačí mať rád čiernu.

História. Nie tá štúrovsko-utláčateľská v učebniciach dejepisu, ale tá skrytá. Výnimočné archeologické nálezy, zabudnuté veľké bitky, všadeprítomné rúcajúce sa hrady a chátrajúce kaštiele; doma neznáme, no v zahraničí oceňované osobnosti. Aj naše dejiny sú svetové. Pád Nových Zámkov v roku 1663 do rúk Turkov vyvolal veľké zdesenie v celej Európe; SNP bolo po organizačnej stránke jedna veľká katastrofa, no bolo naozaj významné pre dianie na kontinente. A to nevravím o tom, že v našej dedine jeden chlapík pred dvadsiatimi rokmi spadol do tej istej studne trikrát po sebe.

Samozrejme, nesmie chýbať príroda. Otrepané, ja viem. Lenže chvála prírody je vždy otrepaná. Milujem zasneženú zimnú krajinu, či už sedím v diaľkovom vlaku alebo nadávam na tenký ľad, čo vyzerá hrubo. Rád sa prechádzam lesom a vyhýbam sa iným hubárom. Rybačka v tichej zátoke bez rybárskeho lístka: na nezaplatenie. Pieniny, Tatry, Slovenský raj...Litosferické dosky počas vrásnenia odviedli u nás skvelú prácu.

Podarené kúsky v umení. Hudba Svetozára Stračinu = slovenský folklór v najvydarenejšom podaní - žiaden dedinský súbor Ďatelinka. Marián Varga, Dežo Ursíny, Zóna A, Lasica-Satinský-Filip - žiadna kaviareň Slávia. Knihy Jána Roznera, Rumpliho, Pišťaneka či budúca literárna hviezda Katarína Vargová - žiadne slobodovsko-vilikovské bláboly alebo svätoplukovské obhajoby Spolku slovenských spisovateľov. Dokumenty ako Iné svety, filmy ako Pacho, Záhrada či Muzika - žiadna Ordinácia v ružovej záhrade či Vivat Beňovský!

Osobnosti. Títo ľudia dokázali, že napriek tomu, že ste Slovák, niečo z vás v živote môže naozaj byť. Politici Hodža, Štefánik; úspešní športovci, podnikatelia typu esetový Miroslav Trnka, neznámi vedci celosvetovo úspešní v odbore, ktorí vy nedokážete ani správne vysloviť. A v neposlednom rade môj sused Janko Kostyk, ktorý jednou barlou hral na dvoch hracích automatov zároveň.

Zopár dobrých ľudí. „No hlavne rodina a priatelia: kvôli nim štát, čo nestojí za veľa, stojí za veľa." - spieva hip-hopersky Moja Reč. V súčasnosti žijem v Prahe a títo ľudia mi naozaj chýbajú. Aspoň že tie ženy tu sú takisto pekné.

Poslednú, desiatu vec nedokážem nájsť, no do jesenných záplavových vôd preto určite neskočím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?