Mojou prvou platňou, ktorú som v živote počul, bolo album Reckless od Bryana Adamsa. Mal som asi desať a pesničku Summer of 69 som si púšťal snáď miliónkrát, doteraz ju poznám naspamäť. Doma sme mali gramofón na malé platne, ten bol mamin a z nejakého dôvodu mala k nemu zvláštny vzťah, ktorého tajomstvo ani dnes nepoznám.
Na veľké platne sme mali gramofóny dva. Prvý bol aj s rádiom a prehrávačom kaziet, spolu s maminým malým gramofónom je v súčasnosti na pôjde spolu s inými vecami, ktoré doslúžili.
Bryana Adamsa som si spúšťal na druhom gramci, ktorý nakoniec zrekvíroval starší brácho a predal ho za babku nášmu kamošovi. Ten z neho nakoniec urobil reprák alebo také čosi.
Pred dvoma rokmi som bol obdarovaný zopár dobrými vinylmi (David Bowie, Pink Floyd, Mozart atď.). Spolu so zachovalými platňami z detstva (Bryan Adams sa niekde stratil, zostal len obal) sa stali základom mojej súčasnej zbierky.
Nový gramofón som si z netu objednal v podstate nedávno, prvé LP-čko, za ktoré som aj vycáloval peniaze, som kúpil z antikvariátu na Spálenej pri Národní Třídě. Bol to Bob Dylan, Blood on the tracks. Dylana milujem a tento album sa z netu vôbec nedal stiahnuť, preto padla moja prvá voľba na tento album.
Neil Young povedal, že v mp3-kách sa vyskytuje päťpercentný podiel toho, čo je v platniach. Neviem, ako presne to myslel, ale v niečom má pravdu. Pustiť si en veľký plastový čierny kotúč je vždy hudobný zážitok - kvalita prehrávaného záznamu je neporovnateľná, hudba je oveľa prostrednejšia, je bližšie, na dosah vašich uší, ktoré vyludzované decibely vnímajú senzitívnejšie.
Počúvanie vinylov je zároveň svojím spôsobom aj rituál - neprestajné otáčanie, lahodiaci jemný, chlácholivý praskot; rozplývanie sa začarovanej, čarovnou ihlou prebudenej hudby do éteru...
Obsahuje v sebe určitú magickosť - stále sa čudujem, ako je možné, že tá chudá tenká ihla dokáže vyčariť z tých úzkych letokruhov hudbu. Keď ju jemne spustíte na prichystané elpéčko a ona začne orať v tých špirálovitých brázdach...
Pustiť si Hendrixovu All Along the Watchtower, Baba O´Riley od The Who či Gershwinovu Rapsódiu v modrom, to je zážitok aj v ipode, nieto ešte na elpéčku.
Tajomstvo platní je však aj v ich zbieraní. Dylana som si kúpil asi pred rokom, teraz mám už vyše 150 platní z rôznych žánrov. A nehodlám v tom prestať. Iste, niektorí mi vyčítajú moje hipsterstvo, ale to ja odmietam, ja som iba stará škola.
Vinyly vyhľadávam nielen v antikvariátoch, ale aj na blšákoch. Keď má človek šťastie, natrafí na skvelé kúsky za lacný peniaz. Minule sa mi napr. podarilo kúpiť Abbey Road (to je ten album, kde všetci štyria chrobáci prechádzajú cez cestu) od Beatles v perfektnom stave za 150,- korún. V normálnom kamennom obchode by stála min. 600 Kč, resp. 25 €.
Dnes si za pár minút stiahnete hocijaký album, avšak pri platniach ide aj o ten moment radosti z objavenia interpretovho diela, o ktorý ste mali už dlhší čas záujem. Na Spálenej som stále čekoval či tam nebudú Konvergencie od Collegium Musicum a jedného dňa tam naozaj boli. Bolo to drahšie, než som očakával, ale neváhal som. Rovnaká situácia nastala aj pred mesiacom, šťastným úlovkom bol opus London Calling od The Clash.
Pri kúpe platne neobdržíte iba vinyl. Jej súčasťou sú texty piesní, ich preklady, fotky, príbehy nahrávania jednotlivých piesní. A obaly platní - to je kapitola sama o sebe, ktorá by si vyslúžila ďalší samostatný blog.
Keď som si kúpil v poradí stú platňu, bol v nej takýto výrok - „Kupovať platňu znamená podstúpiť takmer také riziko, ako kupovať mačku vo vreci. V tisíckach tenučkých drážok sú navinuté piesne, ktoré poslucháč poväčšine ešte nepozná, ktoré čakajú na svoju cestu do jeho pamäti. A keď s ňou pod pazuchou kráčate domov, autorov a muzikantov sa zmocňuje zvláštny pocit napätia, ako to vlastne dopadne."
V súčasnosti dochádza k vymieraniu cédečiek, ale platne sú na vzostupe. Poďakovať sa za to môžu hlavne dídžejom a zberateľom. O tom, že platne nevymrú, svedčí napríklad aj fakt, že tuto v Prahe sa na Smíchove otvoril nový obchod s vinylmi a gramofónmi.
A je už viem, kam povedú moje prvé kroky budúci týždeň, kedy si z banky vyberiem ďalšiu výplatu.