Strach a horor uplynulej dekády

Autor: Zdenko Fajčák | 13.12.2019 o 8:27 | (upravené 28.12.2019 o 18:33) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  292x

 Slovami H. P. Lovercrafta, majstra literárneho  hororu, strach je najstaršia a najsilnejšia emócia ľudstva. 

  Strach má rôzne podoby, dokáže byť iracionálny a občas vyústi do fóbie. Je to subjektívna emócia - každý z nás sa bojí niečoho iného. Niekoho desia žilnaté katangy emigrantov, niekto dostane úzkostný záchvat pri pomyslení na Sajfove vtipy.

  Umelo vyvolané pocity strachu môžu v našich mysliach vyvolať predstavu reálneho nebezpečenstva, po ktorého pominutí nás ovládne pocit, že sa nám pred ním podarilo uniknúť. Náš mozog následne zareaguje odmenou  - začne vylučovať endorfíny, vyvolávajúce pocit šťastia.

  Žijeme v reálne bezpečnom svete. Posledné roky nehrozí, že nám Hans vypáli dedinu a Ivan znásilní manželku. Človek však svojim spôsobom strach potrebuje, rovnako ako ďalšie evolúciou dané pocity, a preto ho podvedome vyhľadáva. Dopamín ani oxytocín však vo večierke nekúpite. Pri absencii reálnej hrozby (Greta Thunberg left the chat) siahame po najdostupnejšej droge, ktorá v nás strach vyvolá.

  Horor.

  Ten sa riadi svoji pevnými a jasnými pravidlami, ktoré sa vymedzili pri jeho vzniku v polovici 18. storočia. Jeho definíciou je, že vyvoláva nepríjemné pocity - strach, neistotu, znechutenie či bytostný odpor. Pokiaľ chcete navodiť strašidelnú atmosféru, použijete rovnaký mix protipólov, s ktorými pracovali už autori a autorky na prelome 18. a 19. storočia: živý/mŕtvy, fyzický/duševný, ľudský/neľudský, realita/fikcia. vnútorný/vonkajší, malý/veľký, známy/neznámy, racionálny/iracionálny.

  Prostredníctvom hororu prežívame niečo, čo nás priťahuje, desí, ale zároveň by sme to nechceli zažiť na vlastnej koži. Veľa ľudí potrebuje svoju dávku plnohodnotného strachu a preto sú dnes, v technológiami nabitej dobe, hororové filmy s poriadnou dávkou nadprirodzena, zlatá baňa. Platíme si lístky, aby sme boli svedkami toho, ako hlavnej postave vstupujú do života elementy, narúšajúce jeho zažité hodnoty a istoty. Žijeme rutinné životy a horor dokáže byť prostriedkom, nahradzujúcim vzrušenie, ktoré nám chýba. S využitím obrazov a zvukov režiséri vrazia do mozgu injekčnú striekačku adrenalínu ako Vince Vega do Mii Wallace. Oklamú naše vedomie, že sledujeme iba fikciu a čáry máry fuk: frontálny útok na naše primárne pudy. Strach in da hauz. Zvýši sa nám srdečná frekvencia a krvný tlak, máme husiu kožu. Vyskočíme zo sedadla a kričíme, pretože film obišiel náš pokojný stav a zaútočil na prvotný inštinkt. Come and play with us, Danny. 

  Po skončení filmu toto fyziologické vzrušenie pretrváva. Strach zosilňuje i ostatné emócie. Myšlienka, že ste prežili vyčíňanie démona či vražedné besnenie, vo vás vzbudí dobrý pocit. Rovnako ako sedem najlepších hororov tejto dekády.

 

  The Conjuring (2011) je skutočnými udalosťami inšpirovaný rodinný katolícky horor, rozprávajúci príbeh profesionálnych démonologov Eda a Lorraine Warrenovcov, ktorých vyhľadá zúfalá rodina Perronovcov, sužovaná temnými, nadprirodzenými silami. Je tu všetko žánrové klišé, aké si dokážete predstaviť. Presťahovanie sa do nového, odľahlého domu a pes, ktorý do neho odmieta vkročiť. Zatvárajúce sa dvere a vtáky nalietavajúce do domu. Padajúce obrazy, terapia Bibliou, skryté miestnosti, hracia skrinka, krvavá história v kombinácii so starobylou almarou a nehybnou hladinou močaristého jazera. Na režisérskej stoličke však sedí korunovaný kráľ súčasného hororu, James Wan, ktorý všetky tieto prvky namiešal do poctivého, 666percentného, oldschúl duchárskeho koktejlu. Geniálne buduje bezvýchodiskovú, hustú atmosféru s výživnou gradáciou deja. Vietor sa opiera do okien, počujete vŕzganie zhnitej podlahy a po chrbte vám behá mráz. Poltergesit na piku si nasadí kožený strap on a drví anál nielen všetkým postávam, ale aj vám. Scary as fuck.

 

    Sinister (2012) je príbehom o vyhorenom spisovateľovi, ktorý na pôjde nájde premietačku s brutálnymi snuff filmami, zachycujúcimi nevyriešené vraždy. Po ich pozeraní sa začnú diať veci strašidelnejšie než vyplakávanie vašich slobodných, tridsaťročných kolegýň. Po tmavých chodbách straší kríženec Michaela Jacksona a nórskeho metalistu, na diváka sa valí jedna desivá scéna za druhou. Štipka optimizmu je tu márnosť ako kondóm v peňaženke Borisa Kollára. Celému filmu dominuje psychedelická, industriálna hudba. Neľudské hlasy, lámaná japončina a atmosférická vokály dotvárajú soundtrack, ktorý si Satan púšťa pri tvorení kontigenčných tabuliek v exceli. A hlavne... po videní tohto kúsku vaše kosenie trávy už nebude nikdy ako predtým.

 

   Ak si chcete horor poriadne užiť, nikdy nepozerajte jeho trailer. Prídete o veľa. Táto poučka platí i pri snímku Babadook (2014). V jeho centre je insomnická a traumatizovaná vdova, ktorá sama vychováva neznesiteľného syna. Áno, obaja sú magori. ADHD pacholiatko s výzorom Alexa z Mechanického pomaranča blúzni o oblude v šatníku a konštruovaním zbraní imituje Kevina Mccalistera. Pri jeho správaní človeka napadne, že vasektómia nie je až taký zlý nápad. Na scénu prichádza záhadná kniha vo výtvarnom štýle alá Tim Burton a od tej chvíle nastáva čistokrvné psycho. Ak platí, že horor je strašidelný iba do okamihu, kedy sa nám bubák odhalí v plnej kráse, tento film je výnimkou. Umelecky vynikajúco stvárnený Babadook je strašidelný vo všetkých scénach, no zdesenie a hrôza tu nie sú hlavným cieľom, ale prostriedkom k vyvrcholeniu tejto psychologickej drámy s hororovými prvkami. Herci hrajú ako o život, desivý hlas v telefóne, farebné ladenie scén, atmosféra beznádeje a žiaľu na každom kroku... Pri tejto temnej jazde sa nebudete dívať na čas, ktorý ostáva do konca filmu.

 

  Po niekoľko nevydarených filmoch prišiel režisér M. Night Shyamalan v roku 2015 s nízkorozpočtovým dielkom The Visit, napraviac si tak svoju pošramotenú povesť. Príbeh sa krúti okolo dvoch sympatických súrodencov, ktorí odídu na prázdniny k svojim dovtedy nevideným starým rodičom a po príchode na rodinnú farmu ich začne trápiť čosi iné než heslo na wifi.  Vo filme s prvkami foot footage nie sú žiadne špeciálne efekty, ani mysteriózne sily. Znepokojivý šmrnc mu dodáva mrazivá tajomnosť, originálne ľakačky a párik vitálnych seniorov, ktorí už nemajú všetkých päť pohromade. Dôležité nie je to, čo sa odohráva, ale to, čo si predstavujeme, že nastane. Shyamalan si nepotrebuje počkať na tmu, aby nás vystrašil, stačí mu denné svetlo a čistenie trúby. Diváka drží v neistote do poslednej chvíle a postupne všetko do seba krásne zapadá. Tento počin tvorcu Šiesteho zmyslu je dôkazom, že i za málo peňazí kúpite celý orchester hororovej muziky. Aj dôchodci just wanna have fun.

 

  The Witch (2015) je sugestívny, rafinovaný folk horor z obdobia počiatkov osídľovania Severnej Ameriky. Uzavretá kolónia už nevládze počúvať kecy jedného náboženského fanatika a tak ho spolu s jeho rodinou vykopnú z komunity. Farmár a milovník rúbania dreva sa usádza v odľahlej divočine, obklopenej pochmúrnymi, tajuplnými lesmi, v ktorých číha väčšie nebezpečenstvo než muchotrávky. V každom zábere pociťujeme príšernú zlostnosť temných síl a depresívnej psychózy. Historické reálie ako kostýmy, dobové povery či vtedajšia mentalita a spiritualita sú vykreslené nanajvýš presne a nejedna historická duša zaplesá. Dokonca sa tu hovorí dobovým dialektom, takže ak nezvládate východniarčinu, ani to nepozerajte. Filmu sa vyhnete i v prípade, ak v kine telefonujete alebo tam jete päťchodové menu. Namiesto záplavy lacných ľakačiek či hektolitrov krvi vás čaká uveriteľná premena hlavných postáv, škrípajúce husle a syrová atmosféra. Čiernou mágiou a honom na čarodejnicu sa tu taktiež nešetrí.  You are a lizard, Harry. 

 

 

   Enfant terrible hororovej scény, režisér Pascal Laugiér, natočil v roku 2018 šokujúci, mindfuckový snímok s názvom Ghostland o dvoch sestrách, ktoré vo svojom živote prežili ohromnú tragédiu. Niektorí vravia, že najlepší je Messi, iní tvrdia, že Ronaldo. Ja vravím, že tento horor obsahuje neskutočný plot twist, prekvapujúcejší než keď si objednáte kryt na telefón z Alibaby a z balíku vyskočí čínsky disident. Beštiálna surovosť, explicitné násilie a sexuálnej deviácie prezentované genetickým cirkusom, ktorý zavíta na nezvanú návštevu, sú neoddeliteľnou súčasťou bizarnej atmosféry v tomto odpornom cvokhauze. V deji sa prelína niekoľko rovín, takže odporúčam pri filme nežehliť. Ľudia majú určité temné impulzy a zakázané myšlienky, ktoré nikomu neprezradzujú a až v horore im dávajú priechod. Ak milujete Lovercrafta a nevadia vám krvavé orgie, v tejto mega drsnote sa vybláznite do sýtosti.

 

  Posledný snímok je minuloročný debut fínskeho režiséra Ariho Astera s názvom Hereditary a.k.a. Dedičstvo. Keď matka hlavnej hrdinky zomrie, členovia rodiny zistia, že pred nimi ukrývala nejedno tajomstvo. Horor ako remeň disponuje hypnotizujúcim hudobným podmazom, vyhrotenými scénami a dusnou, surreálnou atmosférou, ktorá by sa dala krájať najkrvavejším nožom z najchladnejšej suomi ocele. Keď sa film rozbehne, neviete od neho odtrhnúť fascinovaný zrak. Zlovestné detaily a depresívna beznádejnosť vo vás vyvolajú vlnu nepríjemných  pocitov a poškodia každučký nerv. Prvotriedna variácia na Polanského Rosemary has a child so zamotaným scenárom sa síce nesie v pomalšom tempe a pitvaní sa v rodinných vzťahoch, no neustále napína, derie sa pod kožu a naučí vás nevystrkovať hlavu von oknom pri jazde autom. Čerešničkou na torte sú vynikajúce herecké výkony ženských predstaviteliek. Tento horor nie je oddychovka, sobotný večer ním nezabijete. Tento horor zabije sobotný večer vo vás.

  Samozrejme, existuje množstvo vynikajúcich hororov, ktoré za uplynulú dekádu vznikli. IIt follows, The killing of a Sacred deer, Woman in black či Get out, ale o tých snáď niekedy nabudúce. 

Toto hodnotenie je výsostne subjektívne, takže ak máte iný názor, neberiem vám ho. 

 Horory sú skvelá vec. Filmové, výtvarné či literárne. Milujem ich a inšpirovali ma k ďalšej tvorbe. Spolu s kamošmi sme založili poviedkovo-hororový youtube kanál, takže ak by ste mali chuť na trochu audiovizuálneho temna, tu je naša ukážka: http://bit.ly/2Qua7NM

  Nech vás svätý Hororis sprevádza!

  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?