Prečo sa vyhnúť hudbe v politike

Autor: Zdenko Fajčák | 21.2.2020 o 1:03 | Karma článku: 2,04 | Prečítané:  331x

 Pracovať v oblasti politického marketingu je ako opraviť záchod upchatý fekáliami – zašpiníte sa hovnami, ale ak ste šikovný inštalatér, kráľovsky vám zaplatia.

Teraz, pred voľbami, sa politickej reklame nevyhnete ani keby ste zavreli do chladničky a nevyšli z nej dva týždne. Plagáty, letáky, kľúčenky, sladkosti. Reklamný balast číha všade.

Na tejto predvolebnej kampani ma zaujalo využitie hudby. Ľudáci a komunisti ju na svoje propagandistické účely využili parádne, demokracia ju zanedbávala. Nech som sa snažil akokoľvek, našiel som iba tieto štyri horibilné prípady (volebné spoty), v ktorých bola populárna hudba využitá.

Pesnička, pri ktorej nejeden divák Šláger TV vyroní slzu dojatia a vopchá si ruku do trenírok. V roku 1994, kedy uzrela svetlo sveta, sa stala megahitom, a to i vďaka štúrovskému textu Kamila Peteraja. Vrcholom je úžasná synchronizácia amatérskych spevákov, ktorých hlasivky ťahajú za jeden HZDS povraz. Čistý grc majú na starosti Sergej Kozlík a Ján Cuper, explóziu splašiek zabezpečujú prvé dámy slovenskej hnojmusic,  Katarína Tóthová a Oľga Keltošová. Na buditeľskom choráli sa podieľal i Ján Ducký, ktorého skolili štyri guľky v jeho paneláku. Klub 94 si vybral svoj daň.

Najúžasnejšia a najjagavejšia tvár na celom projekte však patrí Veľkému Muftimu. The man. The myth. The legend.

Áno. Ten, ktorého meno sa vyslovuje.

Vladimír Mečiar.

Celému ansámblu tróni ako Zeus na slivovici. Ani sa nečudujem, že babkám/demokratkám sa na Pasienkoch pri pohľade na neho splnil ich mokrý sen. Čo vám poviem. Ako sa hovorí v hiphovom slangu: Real recognize real.

Tublatanka je jednou z tých kapiel, ktorá žije zo zašlej slávy a neuvedomuje si, že už mala dávno skončiť. Taktiež kapela, ktorej nové songy nik nepozná a na jej koncertoch všetci čakajú na staré pecky.

Minule som našiel v antikvariáte ich platňu Žeravé znamenie osudu. Cena bola super, neváhal som a keď som si ich pustil na gramofóne (bol som hipster ešte predtým, než to bolo in), kúpu som neoľutoval. Super album.

Keď počúvate Pravda víťazí, hoci i po stýkrát, vždy vám  naskočí husia koža. Shit is wild. Ale každý robí chyby. Zvlášť umelci a politika, to je celkom explozívna kombinácia.

V tomto predvolebnom klipe si bývalý predseda Ján Slota podal ruku s Maťom Ďurindom a spáchali tento bohapustý paškvil.

Artové zábery. Známa pesnička. Pochmúrne počasie. A do toho slovenský poník s krivými nohami a blýskavými topánkami, vykračujúci si po meste like a boss. Stretáva vzorku potencionálnych rodičov, ktorá mu nadšene kýva a zdraví sa s nimi.

V Bratislave a zahraničí vraj Slováci nežijú skutočný život. V tomto klipe sa skutočný život nemihol ani na sekundu. V realite by všetci nepolitickí protagonisti kopli Slotovi do gulí.  

Toto video je neskutočný bizár Made in Slovakia. Vážme si svoje kultúrne dedičstvo.   

Niekto raz opísal hudobný žáner ska ako hudbu, ktorá hrá v trinásťročnej hlave, keď mama donesie domov pizzu.

Nový hudobný žáner, Smerorap, je ako vopchať hlavu do análu veľryby, zatiaľ čo vám doktor v morovej maske púšťa žilou a po nohách sa vám štverajú zombíci s hnijúcou čeľusťou.

Hnus, velebnosti.

Smerorap, trápne znevažujúci svojich politických oponentov, vykúpil v januári takmer celý reklamný priestor na slovenskom Youtube a hoci používam Adblock a žijem v Prahe (skutočný život, kde si?), ani ja som sa mu nevyhol.

Smerorap vás prinúti vraziť si do uší ihlice na pletenie.

Smerorap vás prinúti pohladiť si spánok guľovnicou.

Smerorap vás donúti oľutovať, že vám zubár nevmontoval kyanidovú kapsľu do stoličky.

A jeho tvorca? Kaliňákov príbuzný?

Erik... Why can´t you just do drugs like normal kids.

Ak ste si mysleli, že predchádzajúci song je dno politického rapu, mýlili ste sa. Politický rap nemá dno.

Azda ste počuli príbeh o vrte niekde na Sibíri, ktorý musel byť prerušený, lebo robotníci v niekoľko stometrovej hĺbke počuli ston a náreky zúfalcov v pekle...

To nebol plač odsúdencov v Inferne.

To bola táto pesnička.

Tak, ako veľa ľudí, poviem i ja, že Mološka som mal rád, ale...

Molocha som si cenil pre jeho street credit a že sa nebál povedať pravdu o súčasnej hiphopovej scéne, či už o Rytmusovi alebo Majkovi Spiritovi, ale...

Týmto sa načisto pochoval.

Nemám rád ani Kisku, ani Sulíka, rešpektujem máloktorého slovenského politika, ale takého hejtovanie je už cez čiaru. Zvlášť, ak končí bratríčkovaním sa s kotlebovcom, ktorému tento song slúži ako predvolebný spot.

Ja sám počúvam hiphop a mám známych, ktorí volia Kotlebu. Existujú však určité hranice , kedy si treba povedať dosť.

Po pozretí tohto videa moje oči potrebujú výplach savom a mozog, aby obnovil svoje bunky, nejakú ťažkú intelektuálštinu, Kanta lúštiaceho krížovku alebo Dostojevského a jeho rodinu v 5 proti 5.

Mološko... Not ok, boomer.

 

To boli štyri príklady, prečo sa vyhnúť hudbe v politike. Ak by ste vedeli o ďalších, pokojne mi o nich dajte vedieť.

Alebo si radšej pustite niečo poriadne. Ak sá vám tieto nahrávky hrôzy páčili, môžte čeknúť napr. tie naše: http://bit.ly/2SIbxGK

Urobíte lepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Naď: Moji predchodcovia radšej platili pokuty, než by si priznali chyby

Minister obrany hovorí, že pre boj s koronavírusom má viaceré alternatívy aj armáda.

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy budú lieky a vakcína na koronavírus

Prečo tak dlho trvá, kým budeme mať lieky.

Autorská strana Samuela Marca

Toto sme o Matovičovi vedeli v roku 2020 (píše Samo Marec)

Takíto ľudia sa nakoniec odkopú vždy, ale krízy milujú.


Už ste čítali?